Spracoval:

kpt. Mgr. Martin Klebaško – KDI KR PZ Košice -Diplomová práca, 2004: APZ „ Vplyv opatrení dopravnej polície na bezpečnosť cestnej premávky“   Č.p.:PA-31-2/8-DP-2003,

     Vývoj pravidiel cestnej premávky môžeme datovať koncom 19 storočia s rozvojom automobilizmu, kedy sa začali utvárať prvé zásady jazdy automobilom.

Rozvoj sa však vyžiadal tieto zásady a pravidlá ujednotiť v okolitých štátoch a tým určiť bezpečnosť jazdy, ako aj dohľad nad ním.

Vo vývoji boli prijímané tieto zmluvy, zákony a nariadenia.

     Prvá Parížska zmluva z roku 1909 - kedy sa v Paríži 5 – 11 októbra konala konferencia, kde bola podpísaná medzinárodná zmluva o jazde automobilmi, ktorá upravovala niektoré podmienky jazdy. Patrí medzi prvé úpravy cestnej premávky. Medzi prvými štátmi, ktoré túto zmluvu ratifikovali bolo v roku 1910 i Rakúsko – Uhorsko. Následne bola nástupníckym štátom Československom ratifikovaná 28.2.1921, publikovaná v Zb. zákonov č. 505, čiastka 132 z31.decembra 1921. Tvorili ju podmienky, ktoré museli spĺňať vodiči a motorové vozidlá, aby sa mohli pohybovať po verejných cestách, podmienky o vydávaní medzinárodných vodičských preukazoch a poznávacích značkách. V zmluve bolo ustanovené, ......že vozidlo musí byť spoľahlivé, urobené tak, aby nedošlo ku vzniku ohňa, alebo výbuchu. Nesmie hlukom plašiť zver a obťažovať dymom, alebo parou ostatných účastníkov. Bolo prijaté pravidlo, že               „ Vodiči automobilov sa pri vyhýbaní a predchádzaní iných vozidiel musia riadiť čo najprísnejšie podľa miestnych zvykov“  a zaviedli štyri výstražné dopravné značky a to križovatka, zatáčka, koľajový prejazd a rigol. Značky mali tmavomodrú plochu a biele symboly. Československo po svojom vzniku zaviedlo tieto značky v roku 1924.

     V rozkaze ústredného inšpektorátu č. 69 zo dňa 15.7.1919 bolo uvedené – Praha – „ pri departemente II sa zriadilo oddelenie dopravnej polície, ktoré bude dohliadať na pouličnú premávku, najmä na premávku automobilovú. V dohode s pánmi správcami okresov budú označené križovatky ulíc, kde pre zvýšenú frekvenciu sú zvlášť nebezpečné pre chodcov a kde je potrebné sa postarať o zvláštny dozor.“

        V roku 1920 bolo v Československu 3372 osobných, 2143 nákladných, 194 špeciálnych automobilov a 1676 motocyklov a trojkoliek, teda celkom 7385 vozidiel.

     Polícia sa už pred prvou svetovou vojnou a počas nej starala o pouličnú premávku, ale strážnik vtedy nezakročoval, pretože automobilizmus vtedy nevyvolával zvláštne problémy. Zo zvyšovaním automobilov, bola venovaná väčšia pozornosť vozidlám resp. vodičom, ktorí nedodržiavali predpisy   „ uličného a jazdného poriadku “.   Na uliciach dochádzalo dokonca k bitkám. Poriadok sa dal udržať len pokarhaním a pokutami. Pokutovať vinníka však nebolo možné na mieste, iba oznámením. Priestupky spáchané vodičmi automobilov riešil a trestal dopravný úrad. Prípady preplňovania vozidiel osobami nad určený počet boli trestané na komisariáte. Vinník musel byť zistený, strážnik mu predal predvolanie na určitý deň a hodinu, kde sa má vodič dostaviť. Niektoré dni sa tvorili pred dopravným úradom rady predvolaných vodičov. Z tohto dôvodu bolo pre bežné priestupky zavedené trestanie konaním. Väčšinou bola ukladaná najnižšia pokuta 2 Koruny. Od 1. apríla 1921 do 31. decembra toho istého roku vybrala dopravná stráž na pokutách 25. 245, Korún.          

       V roku 1926 je v ČSR registrovaných 58150 vozidiel, čím štatisticky pripadá jedno motorové vozidlo na 362 obyvateľov.

     Druhá Parížska zmluva – 20 – 24 apríla 1926 sa konala v Paríži konferencia „ aby zkoumali zmeny které byli provedeny “ bola zmluva o jazde motorovými vozidlami, ktoré obsahuje podmienky, ktoré musia spĺňať motorové vozidla a vodiči, aby sa mohli zúčastňovať medzinárodnej premávky, uznávania medzinárodných vodičských preukazov a o označovaní nebezpečných miest na ceste.   V prílohe bola Československu pridelená medzinárodná poznávacia značka „ CS “. Táto zmluva mala do nedávnej minulosti praktický význam, pretože podľa nej sa uznávali medzinárodné vodičské preukazy a do roku 1993 označovali motorové vozidlá. Medzinárodná zmluva bola prijatá zákonom č. 9 z roku 1931.  

     V roku 1927 bola prvý krát v Prahe inštalovaná svetelná signalizácia. Počet evidovaných vozidiel v roku 1931 je 116.726,.                           

     Zákon č. 124 z roku 1931 – sa prevádza Medzinárodná zmluva o jazde motorovými vozidlami z roku 1926 a vydávajú sa niektoré dočasné predpisy o jazde motorovými vozidlami. Upravuje sa okrem iného poznávacie značky:   Praha – P,   Zemi Českou – Č,     Moravskoslezkou – M, Slovenskou zemi S, Podkarpatorusou – R.   Rýchlosť v osadách bola povolená najviac 35 km/h a mimo pre autobusy a nákladné vozy do 50 km/h.

     Zákon č. 81 z roku 1935 – o jazde motorovými vozidlami. Ako zaujímavosť možno spomenúť § 80 ods. 1) ustanovenie o trestní podľa ktorého priestupky tohto zákona a nariadení vydaných na jeho základe - ( Vládne nariadenie č. 203/1935) trestá pokiaľ nejde o čin súdne trestný Okresný úrad pokutou do 2000 Kč, alebo trestom na slobode do 14 dní. Ods. 2) pre prípad nedobytnosti uloženej pokuty bude neskôr premenená na väzenie podľa miery zavinenia v medziach sadzby trestu na slobode.

     Za účelom odborného dohľadu nad dodržiavaním predpisov na verejných cestách a súčasne k poskytovaniu prvej pomoci pri ťažkých dopravných nehodách postupne od 1 Mája 1935 boli zriaďované v sídlach četnických oddelení oddelenia četnickej cestnej stanice, podriadené ich veliteľom. Najprv 11 staníc v celej ČSR a do roku 1938 sa ich počet zvýšil na 22.   V prípade nehôd na cestách boli príslušníci cestných kontrolných staníc povinný poskytnúť prvú pomoc., zaistiť prepravu, alebo prepraviť zranené osoby k najbližšiemu lekárovi. Pri kontrole k zastaveniu vozidiel boli používané sirény v krátkych intervaloch a návesť okrúhleho tvaru s nápisom   „ KONTOLA STOP “ , ktorú bolo možné rozsvietiť. Četnické cestné kontrolné stanice boli vybavené osobnými automobilmi značky Škoda Populár 420.    

     Počas prvých dvadsať rokov počet členov dopravnej stráže z pôvodných 118 členov v roku 1920 vzrástol na 197 v roku 1939.

     Počet semaforov sa zvyšoval. V roku 1939 ich bolo v Prahe 18. Postupne vznikla i  „ zelená vlna“ pri priemernej rýchlosti 24 – 30 km/h.

     Československo sa už v roku 1931 v Ženevskej zmluve zaviazalo o zmene smeru jazdy vpravo a to do roku 1936. Nakoľko v okolitých štátoch sa už tak jazdilo v Československu sa jazdilo vľavo a touto zmluvou bol vyvolaný tlak na zmenu. Proti zavedeniu nového pravidla sa vyslovili odborníci, ktorí argumentovali značnými finančnými nákladmi, úpravou komunikácie, nástupisť, výhybiek a pod. Poukazovali na nebezpečie, ktorým by boli vystavovaný jazdci na koni, kočiš, ale aj cyklisti, ktorí nasadajú zľava. „........ u nás mohou tak činiti nerušene a bezpečne, kdežto ve státech, kde se jezdí vpravo, vystavený jsou tomuž nebezpečí joko kočové.......“ – z dôvodovej správy proti zavedeniu jazdy vpravo. Táto situácia sa zmenila okupáciou ČSR a vznikom Protektorátu Čiech a Moravy. Zmena bola nariadená okupačnými úradmi a to aby bol smer jazdy zmenený čo najskôr v súlade s nemeckom.

     Ženevská zmluva a Ženevský protokol – z roku 1949 – „Zmluva o cestnej doprave“ a „Protokol o cestných znameniach a signáloch“. Rozvoj motorizmu a medzinárodnej cestnej dopravy si po 2. svetovej vojne vyžiadal zmenu medzinárodnej zmluvy z roku 1926. V dňoch 23.8 – 19.9.1949 sa konala Ženevská konferencia. Zmluvy však neboli vyhlásené ani publikované. Do nášho právneho poriadku bola táto zmluva transformovaná vyhláškou MV č. 141/1960 Zb.

     Európska dohoda z roku 1950 – Došlo k prijatiu doplňujúcej dohody, ktorá bola uzavretá len na európskej úrovni.        

         Zákon č. 56/1950 – „ o provozu na verejných silnicích,“ ktorým možno považovať ako prvé komplexné a ucelené pravidlá cestnej premávky. V tomto zákone boli obsiahnuté ustanovenia o konštrukcii vozidiel, vybavenie, zodpovednosť za stav vozidla, starostlivosť o rozvoj motorizmu, výcvik vodičov, spôsobilosť motorových vozidiel k prevádzke, ustanovenia o príslušnosti Národných výborov. V § 19 ustanovenia o trestaní: kde je možné uložiť za priestupok pokutu do 25.000 Kč, alebo vezením do jedného mesiaca. Pri nevymožiteľnosti pokuty sa vymeria náhradný trest väzenie podľa miery zavinenia do jedného mesiaca. Pri poškodení, odstránení, premiestnení, pozmenení alebo zakrytí dopravných značení možno uložiť trest ako pri spáchaní priestupku.

     Tento zákon taktiež stanovil pre ZNB – Zbor Národnej bezpečnosti príslušnosť pri vykonávaní priameho dozoru cestnej premávky. Taktiež boli zrušené živnostenské koncesie k vykonávaniu súkromných učilíšť a príslušnosť na tomto úseku zveril Dobrovoľnému zväzu ľudového motorizmu. Ministerstvu vnútra boli dané do pôsobnosti veci týkajúce sa spoľahlivosti vodičov. Zbor národnej bezpečnosti sa zúčastňovala na preverení uchádzačov o vodičský preukaz a navrhovala odňatie vodičského preukazu dočasne či trvalé pre nespoľahlivosť.

     Vykonávacie vládne nariadenie č. 11/1951 Sb. Pojednáva o všeobecných ustanoveniach, užívania verejných ciest, nehodách, pravidlách, o motorových vozidlách, podmienky technickej spôsobilosti, oprávneniu k riadeniu, výcvik vodičov a rozvoj motorizmu.

     Vyhláškou č. 327/1951 Sb. Boli vydané pravidlá cestnej premávky a vyhláškou č. 328/1951 podmienky pre pripustenie k cestnej premávke.

     Vládne nariadenie č. 54/1953 Sb. „ O provozu na silnicích “ obsahuje ustanovenia o dopravných inšpektorátoch, úlohy dopravných inšpektorátov, výcvik vodičov, povinnosti. V § 12 Trestné ustanovenia: je možné uložiť sankciu pokarhanie, pokutu do 3000 Kčs, pri závažných priestupkoch 3 člennou komisiou do výšky 10.000 Kčs, vedľa týchto trestov odobrať vodičský preukaz dočasne, alebo na trvalo. Za nevymožiteľnú pokutu už nemožno uložiť trest odňatia slobody. Prísnejšie činy sa postupujú prokurátorovi.

   Vyhláška MV č. 145/56 Sb. sa upravujú úlohy dopravných inšpektorátov , pravidlá cestnej premávky, spôsobilosť vodičov, spôsobilosť vozidiel k prevádzke, trestanie priestupkov. Uvedený predpis kodifikoval základné vykonávacie predpisy o cestnej premávke. V tejto etape sa datuje počiatok preventívnej činnosti na úseku dopravy.

     Vyhláška MV č. 197/58 a vyhláškou MV č. 141/1960 sa menia a dopĺňajú rôzne ustanovenia predchádzajúcich noriem.

     Európska zmluva o cestných dopravných značkých – z roku 1957, bola transformovaná vo vyhláške MV pod číslom 141/1960 Zb.

     Viedenská konvencia z roku 1968 - bola zmluva o cestnej premávke a zmluva o cestnej signalizácií. Z iniciatívy štátov zrušiť doterajšie zmluvy a vypracovať nové celosvetové zmluvy sa konala vo Viedni v roku 1968 svetová konferencia OSN o cestnej premávke, ktorá prejednala a prijala návrh nových zmlúv. Konferencia prijala „ Zmluvu o cestnej premávke“, ktorá nahradila zmluvu z roku 1949 a „ Zmluvu o cestnej signalizácií“. Uvedené zmluvy boli u nás transformované do nových pravidiel cestnej premávky vyhláškou FMV č. 100/1975 Zb.

     Táto vyhláška bola doplnená a pozmenená a vydaná pod č. 99/1989 Zb. o pravidlách premávky na pozemných komunikáciách.

     V roku 1980 bola otvorená diaľnica Praha – Brno – Bratislava. Evidovaných je 2.125 174 osobných a dodávkových automobilov

     Dňa 20. septembra 1996 bol prijatý zákon č. 315/1196 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, ktorý v druhej časti upravuje pravidlá cestnej premávky.

     Dňa 3.12.2008 bol schválený a prijatý zákon pod č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vykonávací predpis vyhláška MV SR č. 9/2009 Z.z. zo dňa 20. decembra 2008, ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.