POLÍCIA:

    Vedľa vlastných orgánov politickej správy bola integrálnou súčasťou bachovskej administratívnej sústavy polícia a četníctvo.
        Organizácia polície /142/50 z.z.-„ Základy zriadenia polície“/, ktorej bol zverený dohľad nad zachovaním poriadku a verejného pokoja, nadväzovala na starší, ešte predmarcový vývoj. Základným článkom policajnej organizácie v Čechách bolo pražské městské hejtmanství a policejní ředitelství  /názov počas celej prvej polovice 19. storočia kolísal/, pochádzajúce z čias jozefínskych správnych reforiem. V päťdesiatych rokoch bola novo organizovaná pod názvom Pražské policejní ředitelství. Tento úrad, podliehajúci priamo miestodržiteľstvu, aj napriek svojmu názvu nemal svoju  pôsobnosť len v bezprostrednom okolí Prahy. V skutočnosti sa stal riadiacim policajným orgánom v celej zemi a bol v neustálom kontakte s nižšími zložkami policajného aparátu. V rukách pražského policajného riaditeľa sa preto sústreďovali nitky perzekučnej politiky proti českému vlasteneckému hnutiu. Policajné represie sa však neobracali len týmto smerom. Vypovedajúcim dokladom toho je výslovné ustanovenie z roku 1851 /miestodrž. Vyhl. 35/51zz.č./, podľa ktorého bol policajným úradom  uložený, okrem iných povinností, najmä dohľad nad robotníkmi a čeľaďou najrôznejšieho druhu. Výkon policajnej služby v teréne vykonávala policajná stráž.  
     V Uhorsku bola zavedená obdobná policajná organizácia po tom, len čo bola odstránená vojenská diktatúra, teda v dobe správneho provizória. Ich základom sa stali policajné riaditeľstvá /166/52 r.z./ s podriadeným policajnými kapitanátmi a expozitúrami policajnej služby.

ČETNÍCTVO:

    Základnou novinkou Bachovho obdobia bolo četníctvo, ustanovené /272/49, 19/50 r.z./ ako vojensky organizovaný zbor po vzore zavedenom už predtým v talianskej Lombardii. Aj keď bolo bezprostredne koordinované politickou správou, četníctvo sa členilo na pluky, ktorých bolo postupne 16 /jeden napríklad pripadal pre Česko, jeden spoločný pre Moravu a Sliezko/. Takisto boli četnícke pluky organizované aj v Uhorsku v roku 1849. Personálne a kádrovo boli pluky  obsadzované väčšinou osvedčenými dlhšie slúžiacimi vojakmi /podmienkou bolo, že uchádzač nemohol byť počas vojenskej služby disciplinárne trestaný/. Četníctvo, aj keď bezpochybne patrilo medzi najdôležitejšie potlačovateľské zložky štátneho aparátu, malo značný význam aj pri potláčaní kriminality v bežnom slova zmysle. V tomto smere vykonalo v období päťdesiatych rokov značne pozitívnu prácu najmä na vidieku. Na vrub jeho pôsobenia pripadá definitívna likvidácia rôznych tradičných foriem zločinnosti z obdobia konca feudalizmu /banditi a lúpežníci/.  Dôležitým stimulom bola zvláštna tarifa odmeňovania.  Podľa nej výška odmeny četníkov závisela od výšky trestu, ktorý bol dolapenému páchateľovi vymeraný.

VÄZENSTVO:

    Detailná výstavba potlačovateľskej štátnej mašinérie, podniknutá Bachom, nenechala nedotknutou ani takú dôležitú oblasť, akú tvorilo väzenstvo/inštrukcie pre trestné súdy 165/54 r.z./. Žalár, ktorý spolu s trestom smrti tvoril dva hlavné druhy trestov, ako ich poznal rakúsky právny poriadok, bol vykonávaný podľa rôzneho stupňa skupiny a to žalár – ťažký žalár, poprípade podľa dĺžky dočasný / od 6 mesiacov do 20 rokov/ a trest žalára na doživotie. So zrušením patrimoniálnych vzťahov došlo aj k poštátneniu malých väzenských zariadení od vrchnosti a postupne ich nahradili veľké trestnice. Do päťdesiatych rokov spadalo aj vydanie podrobných predpisov, určujúcich zásady domácich poriadkov pre väzenské ústavy /stravovanie trestancov, starostlivosť o ich vzdelanie/.