Spracoval:

kpt. Mgr. Martin Klebaško KDI KR PZ v Košiciach

Vyobrazenie dopravných značiek stanovuje norma STN  01 80 20,  dopravné značky na pozemných komunikáciách.    Na tvorbe normy sa podieľajú technické komisie,  ktoré vytvára Slovenský ústav technických noriem.  Slovenské technické normy  musia taktiež spĺňať požiadavky a zhody s európskou normou  ktoré zastrešuje Európsky výbor pre normalizáciu (CEN).

Dopravné značky sú jednoduché piktogramy určené na riadenie a reguláciu cestnej premávky na pozemných komunikáciách. Značky upozorňujú účastníkov cestnej premávky na nebezpečenstvo, ukladajú im zákazy, príkazy alebo obmedzenia, poskytujú informácie alebo spresňujú, doplňujú alebo obmedzujú význam inej značky. Význam značiek stanovujú Pravidlá cestnej premávky.

Vyobrazenie dopravných značiek  siaha do histórie vývoja automobilizmu.  

Dopravné značky patria k najdôležitejším elementom dopravnej infraštruktúry.  Upozorňujú účastníkov cestnej premávky na miesta, kde im môže hroziť nebezpečenstvo, poskytujú informácie na orientáciu, upravujú prednosť, ustanovujú zákazy, obmedzenia alebo príkazy. Ich význam musí poznať každý vodič, aby sa podľa nich mohol riadiť a aby tak dodržiaval zákon o cestnej premávke.    

Medzi prvé dopravné značky  i keď ešte  nie také ako poznáme dnes, môžeme zaradiť  míľniky poskytujúce informáciu o vzdialenosti alebo smere. Rimania ich  začali používať okolo roku 123 pred našim letopočtom. Zobrazovali nimi vzdialenosť do Ríma alebo do najbližšieho väčšieho mesta. Postupne sa s nárastom dopravy zvyšovala aj nevyhnutnosť označovať cesty a smery. Najskôr to boli len smerové značky k určitým cieľom, no od konca 19 storočia kedy sa rozšírilo používanie bicyklov  a začal sa rozvíjať automobilový priemysel, vznikali prvé dopravné značky. Tieto boli spočiatku  len varovné, upozorňujúce cyklistov na nebezpečenstvo. Zakladali ich cyklistické kluby ktoré sa neskôr vyvinuli do auto klubov. Prvé z klubov, ktoré začali  budovať dopravné značky na svojich územiach  boli  francúzsky  „ Touring Club de France“ a  taliansky „Touring de Italiano“. Ako sa v mnohých krajinách  začali objavovať rôzne značky, vznikla potreba ich zjednotenia a štandardizácie. Prvé pokusy o štandardizáciu  boli už koncom 19 storočia skončili  však neúspešne.  Až v roku 1908 na prvom stretnutí medzinárodnej asociácie cestného kongresu (Permanent International Association of Road Cogresses, PIARC) sa podarilo  štandardizovať štyri značky – nerovnosť vozovky, zákruta, križovatka a železničné priecestie. O rok neskôr boli prijaté  i medzinárodným dohovorom.  Prvou krajinou, ktorá začala značky používať, bolo Rakúsko. Neskôr sa pripojili ďalšie európske krajiny.   Vývoj dopravných značiek pokračoval, postupne pribúdali ďalšie značky. Najdôležitejšími medzníkmi vo vývoji  boli roky 1926 (Parížska konvencia), 1946 (Ženevská konvencia OSN, protokol o dopravných značkách a signáloch) a 1968 (Viedenská konvencia o dopravných značkách a signáloch Európskej hospodárskej komisie OSN).  Viedenská konferencia bola  zjednocujúcim štandardom., ktorý akceptovala väčšina európskych  a mnoho ďalších krajín sveta.   Definovala  nové značky, štandardizovala  ich farby, tvary a typy.  Napriek tomu, že sa stala štandardom a v mnohých krajinách sú vďaka tomu značky rovnaké alebo podobné, stále existujú výnimky a odlišnosti. Príkladom je USA, ktorá  od  začiatku  išla svojou vlastnou cestou a v súčasnosti  sa riadi  vlastným štandardom dopravných značiek  definovaných v manuáli o jednotných dopravných riadiacich zariadeniach pre ulice a diaľnice (manual on Uniform Traffik Control devices for Street and Highways, MUTCD).  Podobným manuálom sa riadi aj Austrália a iné krajiny, ktoré nadviazali na americký štandard.              

História

Medzinárodné konvencie a návrhy na zjednotenie dopravného značenia ktoré sa konali:

• 1908, Paríž - Medzinárodný cestný kongres. Parížska konvencia (Dohovor o jazde motorovými vozidlami)
• 1909 - II. Medzinárodný cestný kongres
• 1910 - navrhnuté značky - väčšinou čiernobiele, obsahovali obrázky aj text
• 1923 - IV. Medzinárodný kongres v Seville, odporúčané výstražné značky trojuholníkového tvaru vrcholom nahor
• 1926 - Parížsky kongres
• 1928 - Návrhy Ligy Spojených národov (v roku 1939 zmena farebného prevedenia výstražných značiek)
• 1949 - Ženevský protokol (Svetový dohovor o cestnej a automobilovej doprave)
• Dohovor o cestnej premávke - Ženeva, 19. september 1949
• Protokol o dopravných značkách a signáloch - Ženeva, 19. september 1949
• Dohovor o cestnej premávke - Viedeň, 8. november 1968
• Dohovor o dopravných značkách a signáloch - Viedeň, 8. november 1968

 

 

• Nasl.