Od 1. 1. 1929 v znení Výnosu Ministerstva vnútra číslo 27-212/13-1927 bolo na všetkých „Četníckych pátracích staniciach“ ( Žandárske pátracie stanice) zriadené systemizované miesto psovoda ( vodca služobného psa). Na Slovensku boli pátracie stanice dislokované v nasledovných mestách: Bratislava, Komárne, Nitre, Trenčíne, Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote, Ružomberku, Levoči, Prešove, Košiciach a Humennom číže na všetkých týchto pátracích staniciach bolo systemizované miesto psovoda. Príslušníci „četníctva“ zaradení vo funkcii psovoda mali aj špeciálny režim nosenia výstrojných súčiastok do výkonu služby. Do služby nosili pištoľ a to hlavne pri nasadení psa k špeciálnym úlohám predovšetkým pri pachových prácach. V tomto prípade však musel byť druhý člen hliadky vyzbrojený karabínov. Pri bežnej hliadkovej službe nosil aj psovod so psom karabínu.

Služobnú kynológiu ako takú zo začiatku riadilo „Četnícke oddelenie pri poznávacom úrade pražského policajného riaditeľstva“ ktoré bolo zriadené v roku 1922 pre potreby skvalitnenia pátracej služby, uvedené oddelenie priamo podliehalo MV. A od začiatku roku 1928 bolo premenované na „Ústredné četnícke pátracie oddelenie“. Bolo rozdelené podľa rôznorodosti špecializácie na skupiny a jednou zo skupín bola skupina na riadenie chovu, výcviku a používanie služobných psov. Táto skupina organizovala výcvik a chov služobných psov, viedla záznamy o výslednosti a používaní služobných psov, spracovávala návrhy na vyradenie služobných psov a odvolanie psovodov, hlásenia o škodách spôsobených služobným psom, návrhy na výkup a predaj psov. Vedením a vybavovaním agendy spojenej so služobnými psami bol poverený major Oldřich Pinkas. Napríklad štatistka od 01. 01. 1925 do 30. 06. 1925 poukazovala na to, že v tomto období bolo v bezpečnostnej službe využívaných celkom 55 služobných psov z toho bolo 50 povolaných ( rekvirovaných) na 273 prípadov trestnej činnosti v skutočnosti však boli vyslaní na 228 prípadov a v 218 prípadoch boli použití z tohto počtu boli v 89 prípadoch úspešní.

V roku 1925 sa presunul z Nových Hradou v južných Čechách do Pýšel pri Prahe Ústav pre výcvik a chov služobných psov . Ústav v Pyšelích, bol zriadený na podklade skúseností získaných orgánmi ministerstva vnútra a ďalej osobnými štúdiami a prevádzkou obdobných ústavov v Nemecku, predovšetkým v Drážďanoch a v Grünheide pri Berlína (plk. Josef Ježek bol spoločne s Adolfom Horákom, Bedřichem Frommem a Oldřichem Pinkasem vyslaní do Nemecka, aby si tu prehliadli štátne ústavy pre chov a výcvik služobných psov a podali ucelený návrh na predpokladanú adaptáciu o ktorej sa uvažovalo už začiatkom 20. rokov v Československu). Získané skúsenosti sa stali podkladom k uskutočneniu myšlienky v Pyšelích,

Ústav bol oficiálne otvorený v roku 1925 z dôvodov rozsiahlych úprav. Preto tu bol ako prvý realizovaný tzv. „V. výcvikový kurz“, ktorý nadväzoval na kurzy v Nových Hradech. Tento prvý kurz tu prebehol v letných mesiacoch roku 1925 a bol ukončený 30. 07. 1925. O tejto udalosti informovali miestne printové média v článku s názvom: „Zkouška služebních a stopovacích četnických psů „(…V Pyšelích u Čerčan byl zřízen státní ústav četnický pro výcvik a chov policejních psů. Dne 30 a 31. července t. r. bylo 19 psů, kteří vyšli jako první odchovanci z tohoto ústavu, vyškoleno za přítomnosti důstojníků četnictva, přidělených ministerstvu vnitra, zvěrolékaře zemské politické správy a zástupců zemského kynologického ústavu. Bylo zkoušeno celkem 32 bodů. Tak mimo jiné: by pes šel vedle svého muže, by poslouchal, na povel zůstal ležeti, skákal přes překážky, vyhledával uschované předměty…. Okresní starosta Rádl při ukončení zkoušek projevil uspokojení nad harmonií četnictva s místníma a okolními občany, kteří si s ochotou vyházejíce vstříc…. Dne 1. srpna o 7. hodině ranní hudba lovčích zřízenců doprovodila psy na nádraží v Pyšelích. Psi byli rozvezeni do četnických stanic po celé republice. Nový kurz pro výcvik služebních a stopovacích psů započne dne 1. září t.r..…)“.