Služobného psa bolo možné využívať len v tých prípadoch, keď sa jednalo o dôležitý prípad a taktiež pri hromadnom použití služobných psov pri pátracích akciách napríklad proti lúpežníckym bandám. V tomto prípade bolo povolaných viacero psovodov z okolitých žandárskych staníc. Spravidla prevládal názor, že psa je možné použiť len na prípad kde je možné očakávať kladný výsledok bola stanovená zásada, že psa po viacej ako päťdesiatich hodinách po spáchaní trestného činu nemá význam na miesto vysielať.( podľa môjho názoru opodstatnená zásada).

Ustajnenie služobných psov bolo na jednotlivých staniciach či už pátracích, alebo staniciach tzv. okrskových. Samotné podmienky ustajnenia boli pomerne presne rozpracované a upravené písomnosťou číslo 23.188/13-28 zaslanej z Ministerstva vnútra republiky československej dňa 14. 12. 1928 všetkým „Zemským četníckym veliteľstvám“, s názvom búdy pre služobných psov . Táto písomnosť presne špecifikovala, že búda musí byť vyrobená z hobľovaných dosák, musí mať predpísané rozmery a otváraciu strechu. Samotný koterec musel byť o rozmeroch 2x3x1,8 metra a musel byť zo železného  oplotenia a pletiva. Pletivo bolo vyrobené z pozinkovaného drôtu o sile 2.8 až 3 mm a veľkosť oka mala byť 5 x 5 cm.

V roku 1921 bol spracovaný špecializovaný Skúšobný poriadok pre policajných psov, tento bol uvedený do platnosti Výnosom ministerstva vnútra zo dňa 12. 1. 1922 pod číslom 2.427/13 a pozostával z troch skupín A, B, C.

Skupina A obsahovala: základné cviky poslušnosti (vodenie na šnúre a obraty, zastavenie, obyčajná chôdza a klus, sadni lehni, vstaň, štekanie na rozkaz, pribehnutie na rozkaz, volné sledovanie pri chôdzi so zmenami ako pri vodení, stráženie predmetu, odmietanie potravy od cudzieho, volné ľahnutie na 15 minút, aportovanie cez prekážky, skok vysoký cez :drevenú stenu 150 cm vysokú, živý plot, priekopu, skok šplhom cez 2 m vysokú bariéru)