Do vnútorných ťažkostiach po vojnovom období vpadli na naše územie v lete 1947 banderovci. Toto nebolo po prvý raz. Svoje nájazdy, ničenie pohraničia Slovenska podnikali už aj predtým a to od roku 1945. Tentoraz išlo však o akcie veľkých organizovaných jednotiek, ktoré sa z Poľska snažili prebiť cez naše územie na Západ. Situácia si vyžiadala nutnosť energického zásahu k likvidácii banderovských skupín. Okrem armády sa ho zúčastnili aj časť pohraničných jednotiek útvarov „ZNB 9600“ z ktorých bol pre túto akciu vytvorený pluk „SLOVENSKO“. „AKCIA B“ ako sa proti - banderovské bezpečnostné a vojenské opatrenia nazývali, tak táto bola ukončená na jeseň roku 1947. Spolu s Pohraničnými útvarmi ZNB 9600 vykonávali službu na hranici aj príslušníci Finančnej stráže.  
            Dňa 25. 6. 1947  počas vykonávania služobných povinností v prospech občanov v boji proti banderovským skupinám násilne usmrtený strážmajster Vladimír VÁVRO , ktorý bol služobne zaradený na Oddelení VB Lučenec  
     V roku 1950 bolo ministerstvo rozdelené na dva úrady  a to na Ministerstvo národnej bezpečnosti, ktorému podliehal predovšetkým Zbor národnej bezpečnosti a to najmä novovytvorené bezpečnostné a spravodajské zložky a Ministerstvo vnútra.     Podstatné organizačné zmeny, ktoré sa týkali československej bezpečnosti prebehli na začiatku päťdesiatich rokov. Na základe Vládneho nariadenia č. 48 z roku 1950 došlo k rozdeleniu pôvodného ministerstva vnútra na dve nové ministerstvá. Ministerstvo národnej bezpečnosti, ktoré sa stalo ústredným riadiacim orgánom pre Zbor národnej bezpečnosti a ministerstvo vnútra, ktoré malo na starosti vnútornú správu, spolu aj národnými výbormi.
          Hlavným cieľom nových organizačných opatrení, ktoré boli v platnosti od 23.5.1950 malo byť skvalitnenie a zvýšenie operatívnej riadiacej práce. Pri vytváraní tohto projektu bolo veľakrát nezmyselne uplatňované sovietskej skúsenosti. Riadenie národných výborov následne malo byť podľa možností oslobodené od bezpečnostnej problematiky. Výkonnými orgánmi ministerstva národnej bezpečnosti sa stalo Veliteľstvo Štátnej bezpečnosti a Veliteľstvo Verejnej bezpečnosti.

          V priebehu činnosti tejto novej organizácie sa nahromadilo veľa závažných chýb a nedostatkov, chybných metód a foriem práce, vrátane porušovania zákonnosti a veľakrát aj nezákonného jednania niektorých pracovníkov. Situácia vyvrcholila na jeseň roku 1953, kedy došlo k ďalšej reorganizácii. Tá spočívala v zrušení ministerstva národnej bezpečnosti. Všetky úlohy prešli pod ministerstvo vnútra, ktoré dňom 1. októbra 1953 zodpovedalo za všetky riešenia bezpečnostných úloh s tým, že úlohy týkajúce sa štátnej správy a riadenie národných výborov riadila od roku 1953 priamo vláda. Za daných podmienok zodpovedala táto organizačná zmena dlhodobej spoločenskej potrebe. Novým ministrom vnútra sa stal Rudolf Barák, ktorý v tejto funkcii pôsobil do júna 1961, kedy bol z tejto funkcii odvolaný.
V januári 1954 nadobudla platnosť nová organizačná štruktúra československej bezpečnosti. Riadiacim orgánom Verejnej bezpečnosti sa stala Hlavná správa Verejnej bezpečnosti. Tej boli podriadené krajské správy a okresné oddelenia ministerstva vnútra. Pre boj proti trestnej činnosti boli zriadené nové odbory, ktoré boli podriadené Hlavnej správe VB. Znovu však dochádzalo k radu nových problémov, nejasnostiam a neuváženým rozhodnutiam, danými rýchlymi a nie vždy riadne prepracovanými organizačnými metódami, dogmatickým preberaním sovietskych skúseností, podceňovanými klasickými formami kriminalistickej práce a pod.
          Na prelome 50. a 60. rokov podstatne ovplyvnila činnosť československej bezpečnosti nová územná organizácia štátu. Miesto pôvodných 19 krajov, členených do 306 okresov a 14 807 obcí, boli vytvorené nové a to 10 krajov so 108 okresmi a hlavné mesto Praha s 10 obvodmi. V tejto súvislosti bolo vytvorených 10 krajských správ MV a u každej z nich správa VB. Bola zachovaná mestská správa VB v Prahe s obvodnými oddeleniami. Na jednotlivých okresoch boli vytvorené okresné oddelenia MV, kde v ich rámci pracovali oddelenia VB.
          Dňa 10. 11. 1959 bol v obci Ozdín okres Lučenec zriadený okrsok Verejnej bezpečnosti , prvým okrskárom bol Ondrej KORTIŠ, ktorý pochádzal z neďalekej obce Bystrička. Úradovňu mal v budove bývalej materskej školy u J. Spišáka – Beľu   v tejto  aj prebýval a v roku 1961 bola kancelária presťahovaná do rodinného domu číslo 7 u Jaškov.

 

V tejto budove  bol dňa 10.11.1959 zriadený okrsok VB v obci Ozdín, okr. Lučenec v súčasnosti okr. Poltár

            Nová organizácia vyšla v platnosť od 1. 4. 1960. Koncentrácia činnosti do sídiel okresov malo negatívny dopad zrejme v tom, že výkon služby sa neustále vzďaľoval od priamych potrieb občanov.
             1. januára 1964 boli postupne zriaďované oddelenia VB, ako základný organizačný článok Verejnej bezpečnosti. Ich úlohou bolo zabezpečiť verejný poriadok, ochranu majetku, život a zdravie občanov, bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a pod. Ďalšou významnou organizačnou zmenou znamenalo vydanie Rozkazu Ministra vnútra číslo 12 z 24.3.1966, podľa ktorého boli zrušené krajské správy MV a okresné oddelenia MV. Zriadené boli krajské správy ZNB a okresné oddelenia VB. Táto úprava preukázala do istej miery svoju životaschopnosť a opodstatnenosť.
            K ďalším zásadným zmenám v postaveniu a systému Zboru národnej bezpečnosti došlo v rokoch 1968-1969. Ústavným zákonom číslo 143/1968 vznikla československá federácia. Tento zákon určil, že otázky vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu sú v spoločnej pôsobnosti ČSSR a obidvoch republík.
Otázky bezpečnosti boli zverené federálnemu ministerstvu vnútra a ministerstvu vnútra obidvoch republík. Federálne MV v tej dobe malo predovšetkým v pôsobnosti Štátnu bezpečnosť.
           Realizácia princípov federálneho štátno-právneho usporiadania bola daná v novom zákone o ZNB zo dňa 24.4.1974. Rozhodnutím vlády boli zriadené taktiež aj pohotovostné útvary VB.
Koncepcia Zákona č. 40 z roku 1974 o Zbore národnej bezpečnosti bola z politického stavu na začiatku sedemdesiatich rokov v Československu.  Zákon bol postavený na vedúcej úlohe KSČ, jednote ZNB a prioritnej ochrane majetku v socialistickom vlastníctve. Organizácia, systém a riadenie ZNB vychádzali z princípu jednoty ZNB a jeho podriadenosti ministrovi vnútra ČSSR.
            Zdôrazňovanie jednoty ZNB sa využívalo k vydávaniu rôznych pokynov krajským a okresným správam ZNB, bez vedomia ministerstiev vnútra obidvoch republík, aj keď v mnohých prípadoch išlo o ich výlučnú pôsobnosť. To viedlo dvojakému riadeniu. Sústavne bol taktiež vyvíjaný tlak na útvary Verejnej bezpečnosti, aby plnili úlohy príslušné štátnej bezpečnosti, čo bolo v rozpore so spoločenským postavením a poslaním zložky Verejnej bezpečnosti.
              Od vzniku ZNB prechádzali do Verejnej bezpečnosti z rôznych rezortov štátnej správy jednotlivé správne agendy. Tie boli doposiaľ vedené národnými výbormi s výnimkou agendy zbraní, ktorá bola orgánmi ZNB vedená už od roku 1946. Postupne vznikajúce agendy boli v roku 1963 zlúčené a vznikol správny odbor Hlavnej správy VB, správne oddelenie na krajoch a skupiny na okresoch. V polovici 60. rokov vznikla správna služba, ktorá mala na starosti celú agendu k občianskym preukazom, hlásenie a evidenciu pobytu občanov, povolávací režim guľových zbraní, zbrojné preukazy a overovanie adries osôb v príslušnom obvode.
               V roku 1969 bol na služobnej ceste v Poľsku náčelník Hlavnej správy VB v Bratislave  plk. JUDr. Jozef Vadovický, účelom jeho služobnej cesty bolo oboznámiť sa so systémom bezpečnostného školstva v Poľsku.

plk. JUDr. Jozef Vadovický – náčelník HS – VB Bratislava, rok 1971

                Aj na základe týchto poznatkov s prispôsobením  na podmienky Československa vznikli v roku 1970 takzvané „pohotováky“.  „Pohotovostní pluk VB“ ,  pre územie Českej republiky v Prahe a „Pohotovostný útvar VB“ pre územie Slovenska v Bratislave neskôr  premiestnený do Pezinku. Tieto dva útvary plnili okrem iného aj funkciu rezortného školstva.  Frekventantkami útvaru sa stávali novoprijatý príslušníci VB po absolvovaní náhradnej vojenskej služby v dĺžke 5 mesiacov spravidla pri vojenskom útvare  Federálneho ministerstva vnútra.  
             Potom nasledovala odborná príprava na „ pohotováku“   a po úspešnom zložení práporčíckej skúšky po 19. mesiacoch boli frekventanti zaraďovaní na základné útvary Verejnej bezpečnosti na celom území štátu a to zväčša  k poriadkovej alebo dopravnej službe.
             Náhradná vojenská služba a 19 mesačné štúdium na „ pohotováku“ nahrádzalo v tej dobe 24 mesačnú  povinnú základnú vojenskú službu.
              Vývoj dejín  týkajúci sa organizačnej činnosti Zboru národnej bezpečnosti bol ukončený revolučnými zmenami v štáte a spoločnosti, ktoré začali 17. novembra 1989.
              V ponovembrovom období boli v rámci rezortu MV ČR a MV SR vykonané rôzne organizačné zmeny , ktoré sa významne  dotkli všetkých útvarov a služieb bezpečnostného aparátu.
              Dňa 1. januára 1993 po rozdelení Československa vznikla  samostatná Slovenská republika, ktorá si aj vďaka pokojnému rozdeleniu federatívnej republiky získala medzinárodný kredit. Okamžite bola uznaná svojimi susedmi ako aj medzinárodným spoločenstvom a od 19. januára 1993 sa stala členom Organizácie spojených národov ( OSN).  
              V tomto čase sa začínajú  písať nové a aj súčasné kapitoly policajnej histórie Slovenskej republiky........

• Predch.
• Nasl.