Dňa 30. júna 1945 bola zrušená bezpečnostná zložka . „četníctva- žandárstva “ a celého vtedajšieho policajného aparátu a bolo nahradené jednotnou organizáciou  Zborom národnej bezpečnosti ( ZNB).

          V roku 1945 so základom novej štátotvornej činnosti  v oslobodenej Československej republike sa stal „Košický vládny program“, ktorý bol prijatý 5. 4. 1945 prvou československou vládou Národnej fronty Čechov a Slovákov v Košiciach. Ešte pred menovaním vlády Národného frontu 4. 4. 1945, vydal prezident ústavný dekrét č. 1/1945 zo dňa 2.4.1945 o novej organizácii vlády a ministerstiev v prechodnom období, v ktorom §-2 je v čele štátnej správy vedľa iných ministerstiev uvádzané aj ministerstvo vnútra. Do jeho čela bol na základe jednaní predstaviteľov vládnych strán spolu s prezidentom vymenovaný  Václav Nosek.  Poslaním ministerstva vnútra ako správneho úradu bolo riadenie národných výborov a výkon bezpečnostných opatrení, vyplývajúcich z Košického vládneho programu. Tým bolo pre začiatok určená hlavná úloha a náplň práce na úseku bezpečnosti.
          Dňa 17.4.1945 schválila vláda hlavnú zásadu výstavby nového bezpečnostného aparátu. Smerovanie nového bezpečnostného zboru formuloval minister vnútra takto :

1. Žandárstvo  a políciu nerozpúšťať, ale očistiť a ponechať vo výkone služby, pretože ich zatiaľ nemôžeme nahradiť novými vycvičenými orgánmi,
2. podchytiť ozbrojenú masu občanov a snažiť sa urýchlene začleniť mladých a vhodných  ľudí do bezpečnostnej služby,
3. ytvoriť zvláštne pohotovostné jednotky ako zálohy pre pohraničie.

          Iná bola v tej dobe situácia na Slovensku. Tu ovplyvňovali charakter novej organizácie bezpečnostných útvarov predovšetkým dva zákonné akty :

1. Nariadenie SNR č. 6/1945 o rozpustení žandárskych a policajných organizácií a formácií, ktoré počítali s tým, že preverení príslušníci môžu byť pribratí do služieb Národnej bezpečnosti v rámci Poverenia SNR pre veci
2. vnútorné.Nariadenie č. 7/1945, ktoré  ustanovilo organizáciu bezpečnostnej služby na Slovensku, tvorenú Národnou bezpečnosťou i /NB/, zloženú z veliteľov a členov, ktorí boli zamestnancami Povereníctva vnútra i.

          Národným výborom v otázkach zameraných k bezpečnostnej službe a veliteľom v otázkach odborných, výcviku, v správnych, v disciplinovanosti a pod.
       Dvojaká podriadenosť vyplývala z požiadavky, že nový bezpečnostný aparát bude budovaný ako „orgán ľudu“. Postupnou výstavbou bezpečnostného aparátu v období do vydania zákona o národnej bezpečnosti sa vytvorili organizačne samostatné bezpečnostné zložky.
           Demokratická zásada podľa rôznych odtieňov demokracie rôzne formulovaná, zakotvená v § 1 ústavného zákona č. 102/20 Zb. dostala v roku 1945 opäť novú náplň, ktorá sa samozrejme dotkla i vnútornej bezpečnosti štátu – štruktúry štátneho bezpečnostného aparátu. Obnovená republika uvádza rýchle v život nové orgány štátnej a verejnej správy, národné výbory, začala zaisťovať v štáte vnútornú bezpečnosť spôsobom odpovedajúcemu vládnemu programu /Košický vládny program/. Nový Zbor národnej bezpečnosti,  dostal novú politickú a pracovnú náplň, bola zlikvidovaná „nepolitičnosť“, ktorá bola za prvej republiky presne určená.
          30. júna 1945 , bola vyhlásená nová organizácia Zboru národnej bezpečnosti, ktorá mala odstrániť odlišný vývoj v jednotlivých častiach republiky. K októbru 1945 mal celý bezpečnostný aparát 34 396 príslušníkov. V rovnakom mesiaci boli vytvorené tzv. zemské odbory bezpečnosti /ZOB/, pôsobiace pri zemských národných výborov v Prahe,  Brne , expozitúra brnenského ZOB v Ostrave a Bratislave . Zemské odbory bezpečnosti mali za úlohu organizovať a riadiť všetky zložky vnútornej národnej bezpečnosti v Československu. Ich vlastné organizácie tvorili štyri oddelenia :

ZOB 1 – vnútro /vedenie riadilo ZNB, ŠtB a kriminálnu službu/,
ZOB II -  spravodajský úsek,
ZOB III – právny a správny úsek,
ZOB IV – dopravný úsek.

Jednotlivé zložky bezpečnosti tvorili :

1. Poriadková služba - väčšinou príslušníci bývalých žandárov a polície,
2. Kriminálna služba -  špecializovaní príslušníci, taktiež väčšinou starí príslušníci,
3. ZOB II – úplne nová spravodajská služba,
4. Štátna bezpečnosť,
5. Pohotovostný pluk 1 NB – úplne nový útvar, v ktorom väčšinu tvorili novo prijatí príslušníci.

I. Absolventi školy NB u pohotovostného oddielu NB v Lučenci rok 1945-1946

          Pohotovostný pluk 1 NB bol vytvorený v lete roku 1945. Velitelia boli prevažne dôstojníci armády a príslušníci bývalého žandárstva. Dôvodom pre zriadenie tohto útvaru bola predovšetkým činnosť nacistických teroristických skupín „wehrwolf“ /vlkodlaci/ oddiely zostavených väčšinou z bývalých príslušníkov SS a Hitlerjugend, ktorí boli koncom  vojny vyškolení k uskutočňovaniu teroristických, sabotážnych a diverzných akcií na oslobodenom území.
          Vzhľadom k úlohám pluku a rýchlej potrebe jeho nasadenia prešli jeho príslušníci intenzívnym výcvikom tak, že už koncom júla roku 1945 zaujali svoje pozície v celom severnom a severozápadnom pohraničí. Približne na oblúku Trutnov – Ústí nad Labem – Karlove Vary – Tachov. Povaha služby týchto jednotiek nebola len pohotovostná. Hlavnou úlohou bolo zabezpečiť stráženie štátnej hranice.
           Na jeseň 1945 prichádzali do pohraničia aj jednotky armády, ktoré mali vyplniť medzery medzi bezpečnostnými jednotkami s pomocou s odsunom Nemcov. Postupne ako sa situácia konsolidovala, boli jednotky pluku stále viacej využívané priamo pre ochranu štátnej hranice, ktorú do novembra 1945 vykonávali útvary armády a príslušníci Finančnej stráže. Celé československé hranice 12 rôt pluku s celkovým počtom 1 500 príslušníkov nezabezpečilo. Z tohto dôvodu  začiatkom roku 1946 jednotky Pohotovostného pluku 1 NB boli reorganizované a následne vznikali z nich Pohraničné útvary ZNB – 9600. Nová zostava týchto útvarov bola zriadená dňa 1. júla 1946 a takto boli zaistené nepretržité stráženie štátnej hranice o celkovej dĺžke 2 116 km.

• Predch.
• Nasl.