Pred vznikom bezpečnostného zboru žandárstva úlohu ochrany života a zdravia občanov plnili policajti, alebo žandári. V teritóriu súčasného okresu Lučenec bol v roku 1807 zriadený Policajný riaditeľský ústav ktorý bol od roku 1817 premenovaný na Policajno – kapitánsky ústav. Tento bol opäť v roku 1850 premenovaný na „ Žandársky ústav“. V roku 1883 bolo v Lučeneckom teritóriu postavené „maďarské policajstvo“ .

          V meste Lučenec bol vymenovaný policajný kapitán Karol CZOBEL, ktorý zomrel v roku 1885 po jeho smrti bol za policajného kapitána v Lučenci menovaný Alexander WAGNER, ktorý túto funkciu zastával 11 rokov. Bol považovaný za zakladateľa boja s kriminalitou a udržiavaním verejného poriadku. Po ukončení jeho policajnej činnosti sa stal mešťanostom mesta Lučenec ( v dnešnom terminologickom ponímaní primátor mesta).    
          Z dobových dokumentov sa ďalej môžeme dozvedieť že  policajti v meste Lučenec boli v roku 1881 prezbrojený a boli im pridelené pištole Wallman raže 7,65.
V roku 1896 bolo v meste Lučenec evidovaných 34 krádeží , v roku 1903 to bolo 172 krádeží a v roku 1904 – 305 krádeží, tento stav bol považovaný za veľmi vážny a preto policajný kapitán Alexander Wágner povolal na pomoc pri objasňovaní a potieraní tejto zločinnosti detektívov z budapeštianskeho „policajstva“.  V roku 1896 boli na území mesta Lučenec štyri nevestince v každom z nich bolo zamestnaných 18 až 20 prostitútok a nevestince priamo podliehali kontrolnou činnosťou pod policajné veliteľstvo.
          Policajti boli vždy braní tak ako keby boli neustále v službe takže ich pokyny bolo nutné stále rešpektovať.
          V roku 1900 bolo v meste Lučenec 13 policajtov – žandárov  a 562 vojakov vtedajšej armády.
          História bezpečnostného aparátu na území Československa  je datovaná od noci 28. na 29. 10. 1918 keď bol vyhlásený takzvaný recepčný zákon , ktorý bol neskôr vydaný v Zbierke zákonov a nariadení číslo 11/1918. Takmer všetci štátny a verejný zamestnanci  bývalej monarchie prešli do služieb nového Československého štátu. V bezpečnostných zložkách nedošlo k zásadným zmenám v organizačnom poriadku oproti obdobiu pred rokom 1918. Úrad pre správu vnútornú, ktorý bol neskôr premenovaný na Ministerstvo vnútra mal v gescii všetky záležitosti ktoré nepatrili do kompetencie iných ministerstiev.
          V rámci bývalého uhorského systému na území Slovenska prakticky neexistovala štátna polícia . Výnimkou bol len v roku 1903 zriadený štátny pohraničný úrad v Bratislave s dvomi expozitúrami. V roku 1918 bolo na území Slovenska len 756 štátnych policajtov maďarskej národnosti ktorý sa však k 31. 12. 1918 presunuli na pokyn budapeštianskeho MV do Maďarska. Zložitá policajná situácia bola riešená postupne.
          Situácia bola riešená predovšetkým presunom žandárov z českých zemí na Slovensko a to hneď po vyhlásení Československej samostatnosti. Už 7. 11. 1918 bolo v meste Trnava zriadené dočasné žandárske veliteľstvo pre Slovensko. Ale o štyri dni vypuklo v meste Trnava proti – České povstanie čo využila, Maďarská armáda. Vo večerných hodinách zaútočil na trnavskú železničnú stanicu obrnený vlak ktorého posádka zahájila guľometnú paľbu do tam slúžiacich žandárov. Streľba si vyžiadala životy strážmajstrov Jozefa Neplecha , Františka Beneša a Antonína Vlčka.  
          Aj v meste Lučenec museli byť četníci – žandári čoskoro použitý, pretože vyhlásením samostatného Československého štátu sa skončila platnosť niektorých zákonov a časť obyvateľstva si to vysvetlila po svojom a tak dňa 1. novembra 1918 miestne obyvateľstvo v Lučenci podporované vojakmi vracajúcimi sa z frontu domov na železničnej stanici v Lučenci vyrabovali niekoľko vozňov s potravinami a alkoholom. Železničný personál bol proti rabujúcim obyvateľom bezmocný a tak na rad prišli četníci - žandári.  Razantný zásah žandárov doplnený dôstojníkmi vojenského oddielu urobil koniec rabovaniu. Na tomto základe ešte žandári vykonali niekoľko prehliadok bytov, kde sa im podarilo nájsť časť ukradnutého tovaru a tento tak zachrániť.       
          V priebehu roku 1919 boli do vedenia policajných veliteľstiev v Bratislave a v Košiciach ustanovený policajti z Čiech.

Ilona Benko rod. Farkašová v roku 1944, žandárska stanica Nový Sad Alvedék /súčasné Srbsko/